Africký sumček - parametre a výkony
Sumček africký (Clarias gariepinus) je sladkovodná ,
teplomilná dravá ryba s prevažne nočným spôsobom života ako väčšina
sumcovitých na celom svete.
Prírodné rozšírenie:
V prírode sa vyskytuje hlavne v Afrických riekach a potokoch,
jazerách a močiaroch, ale nájdeme ho aj na Strednom Východe.
Umelým chovom od začiatku 80tich rokov 20. storočia sa však
v subtropických a tropických krajinách rozšíril aj do vôd v Indii,
Brazílii, Vietname . V Indonézii sa vyskytuje v sladkých vodách
prirodzene a je vysoko cenený pod lokálnym názvom „Lele dumbo“.
Postupne však tento druh sumčeka obsadzuje aj ľuďmi
vytvorené habitaty, ktoré sú pre neho vhodné z hľadiska teploty, ako sú
vyhnívacie nádrže čistiarní odpadových vôd, dokonca už boli spozorované
sumčeky, ktoré žijú v kanalizačných systémoch veľkých ázijských
miest.
V našich podmienkach dokáže žiť len v ohrievanej
/teplej vode, teda v našej prírode nie. Sumček potrebuje vodu 25 – 26
stupňov teplú, ak klesne pod 21 stupňov zostane letargický, prestane sa hýbať
a žrať, pri nižších teplotách hynie, preto že je to ryba tropická. U nás
na voľných vodách v najväčších horúčavách dosiahne teplota vody nad 25
stupňov, a aj to len tesne pod hladinou.
Sumček africký sa v našich podmienkach preto nemôže
stať zavlečenou inváznou rybou.
Parametre tela:
Sumček africký v dospelosti dosahuje dĺžku 1 meter až
1,5 metra, vo výnimočných prípadoch 1,7 metra, pri váhe do 60 kilogramov.
Africké poddruhy bývajú v dospelosti menšie
Tvar tela je štíhly vretenovitý – torpédovitý, telo je
svalnaté.
Hlava je plochšia, než pri európskych druhoch sumcov, lebka
je dobre skostnatelá . Ústa sú široké
vybavené drobnými zúbkami, dospelý sumček je schopný prehltnúť relatívne
veľkú korisť do veľkosti potápky.
Má dvojicu dlhých hlavných plutiev na chrbte a na
bruchu, ktoré sú dostatočne široké . Na konci hrudných plutiev pri hlave má
bodce. Pláva vlnitým pohybom
Nemá šupiny, koža je chránená proti infekciám slizom.
Farba zvyčajne tmavosivá až čierna na hrbte, smerom
k bruchu svetlejšia, niekedy je prítomné široké pruhovanie. Na brušnej
strane je svetlý až biely.
Očká sú relatívne malé, málokedy ich v prírode používajú.
Má veľké prídavné dýchacie orgány na dýchanie vzduchu ,
vytvorené premenenými oblúkmi v žiabroch. Sú to orgány umiestnené na konci
žiabrov, podobné malým pľúcam s vysoko prekrvenou membránou. Volajú sa
labyrint, a sú po oboch stranách hlavy pri prsných plutvách. Preto sa
chodia na hladinu pravidelne nadychovať čerstvého vzduchu. Na odstránenie
nahromadených plynov v tele – najmä CO2 a dusíka pod hladinou vydýchne bublinky.
Má štyri páry hmatových chuťových a čuchových fúzov,
o rozpätí do 50 cm.
Vnútornosti sú v pomere k telu relatívne malé,
metrový sumec má v brušnej dutine vnútornosti velkosti päste dospelého
muža
Mäso je svetlé, ružovkasté, v mäse nie sú medzisvalové
kostičky ako u našich domácich rýb a mnohých morských rýb.
V prírode sa rozmnožuje na plytčinách riekami
zaplavených brehov, pri trení je len jeden samček a jedna samička - počas
neresu si samček zúrivo bráni vybrané teritórium.
Trenie sa niekoľkokrát opakuje , oplodnené ikry samička švihaním chvosta
rozptyľuje do vody aby sa odplavili. Vývin ikier je rýchly, za dva až tri dni
sa z nich liahne poter. Zaujímavosťou je, že v umelých chovoch sa
z ikier vyliahne poter už po 24 hodinách.
V prírode v Afrike aj v zajatí sa sumček africký
ľahko kríži s príbuzným sumčekom Vundu (Heterobranchus longifilis) ale ich
potomkovia už nie sú plodní. Krížence zvané Hetero Clarias majú biele mäso, čo
je dôvod, prečo ich niekedy chovatelia umelo krížia v uzavretých chovoch.
Maximálna dosahovaná
rýchlosť: vďaka cigarovitému svalnatému telu, slušnej ploche chrbtovej
a brušnej plutvy, a silným prsným plutvám vie pri výpadoch alebo
únikoch vo vode vyvinúť značnú rýchlosť. Sú zdokumentované prípady, kedy
vyskakujú z vody na prekonanie menších vodných skokov pri ceste proti
prúdu podobne ako lososy v riekach .
Akú rýchlosť vo vode vie vyvinúť , to ešte nikto presne
nezmeral.
Môžete byť prví.


