Africký sumček - parametre a výkony

Sumček africký  (Clarias gariepinus) je sladkovodná , teplomilná dravá ryba s prevažne nočným spôsobom života ako väčšina sumcovitých na celom svete.

Prírodné rozšírenie: V prírode sa vyskytuje hlavne v Afrických riekach a potokoch, jazerách a močiaroch, ale nájdeme ho aj na Strednom Východe.

Umelým chovom od začiatku 80tich rokov 20. storočia sa však v subtropických a tropických krajinách rozšíril aj do vôd v Indii, Brazílii, Vietname . V Indonézii sa vyskytuje v sladkých vodách prirodzene a je vysoko cenený pod lokálnym názvom „Lele dumbo“.

Postupne však tento druh sumčeka obsadzuje aj ľuďmi vytvorené habitaty, ktoré sú pre neho vhodné z hľadiska teploty, ako sú vyhnívacie nádrže čistiarní odpadových vôd, dokonca už boli spozorované sumčeky, ktoré žijú v kanalizačných systémoch veľkých ázijských miest. 

V našich podmienkach dokáže žiť len v ohrievanej /teplej vode, teda v našej prírode nie. Sumček potrebuje vodu 25 – 26 stupňov teplú, ak klesne pod 21 stupňov zostane letargický, prestane sa hýbať a žrať, pri nižších teplotách hynie, preto že je to ryba tropická. U nás na voľných vodách v najväčších horúčavách dosiahne teplota vody nad 25 stupňov, a aj to len tesne pod hladinou.

Sumček africký sa v našich podmienkach preto nemôže stať zavlečenou inváznou rybou.

Parametre tela:

Sumček africký v dospelosti dosahuje dĺžku 1 meter až 1,5 metra, vo výnimočných prípadoch 1,7 metra, pri váhe do 60 kilogramov. Africké poddruhy bývajú v dospelosti menšie

Tvar tela je štíhly vretenovitý – torpédovitý, telo je svalnaté.

Hlava je plochšia, než pri európskych druhoch sumcov, lebka je dobre skostnatelá . Ústa sú široké  vybavené drobnými zúbkami, dospelý sumček je schopný prehltnúť relatívne veľkú korisť do veľkosti potápky.

Má dvojicu dlhých hlavných plutiev na chrbte a na bruchu, ktoré sú dostatočne široké . Na konci hrudných plutiev pri hlave má bodce. Pláva vlnitým pohybom

Nemá šupiny, koža je chránená proti infekciám slizom.  

Farba zvyčajne tmavosivá až čierna na hrbte, smerom k bruchu svetlejšia, niekedy je prítomné široké pruhovanie. Na brušnej strane je svetlý až biely.

Očká sú relatívne malé, málokedy ich v prírode používajú.

Má veľké prídavné dýchacie orgány na dýchanie vzduchu , vytvorené premenenými oblúkmi v žiabroch. Sú to orgány umiestnené na konci žiabrov, podobné malým pľúcam s vysoko prekrvenou membránou. Volajú sa labyrint, a sú po oboch stranách hlavy pri prsných plutvách. Preto sa chodia na hladinu pravidelne nadychovať čerstvého vzduchu. Na odstránenie nahromadených plynov v tele – najmä CO2 a dusíka  pod hladinou vydýchne bublinky. 

Má štyri páry hmatových chuťových a čuchových fúzov, o rozpätí do 50 cm.  

Vnútornosti sú v pomere k telu relatívne malé, metrový sumec má v brušnej dutine vnútornosti velkosti päste dospelého muža

Mäso je svetlé, ružovkasté, v mäse nie sú medzisvalové kostičky ako u našich domácich rýb a mnohých morských rýb.

V prírode sa rozmnožuje na plytčinách riekami zaplavených brehov, pri trení je len jeden samček a jedna samička - počas neresu si samček zúrivo bráni  vybrané teritórium. Trenie sa niekoľkokrát opakuje , oplodnené ikry samička švihaním chvosta rozptyľuje do vody aby sa odplavili. Vývin ikier je rýchly, za dva až tri dni sa z nich liahne poter. Zaujímavosťou je, že v umelých chovoch sa z ikier vyliahne poter už po 24 hodinách.   

V prírode v Afrike aj v zajatí sa sumček africký ľahko kríži s príbuzným sumčekom Vundu (Heterobranchus longifilis) ale ich potomkovia už nie sú plodní. Krížence zvané Hetero Clarias majú biele mäso, čo je dôvod, prečo ich niekedy chovatelia umelo krížia v uzavretých chovoch.

Maximálna dosahovaná rýchlosť: vďaka cigarovitému svalnatému telu, slušnej ploche chrbtovej a brušnej plutvy, a silným prsným plutvám vie pri výpadoch alebo únikoch vo vode vyvinúť značnú rýchlosť. Sú zdokumentované prípady, kedy vyskakujú z vody na prekonanie menších vodných skokov pri ceste proti prúdu podobne ako lososy v riekach .

Akú rýchlosť vo vode vie vyvinúť , to ešte nikto presne nezmeral.

 Môžete byť prví.